Bruegelov „Slepec, vedúci slepých“

Slová od: Pierre Ortalo Yuzupulse

Mal som 17 rokov, bol som na strednej škole a rozprával som sa s jedným chalanom – tým „cool“ spolužiakom, ktorý mi rozprával o hraní na gitare.

„Mal by si si jednu kúpiť a začať hrať,“ povedal.

Bola to skutočná viera – nápad, ktorý sa zdal byť šialený a hlúpy. No unesený jeho čistým, nákazlivým a opojným nadšením som si kúpil gitaru cez internet.

Chcel som sa naučiť hrať rýchlo, aby som zapôsobil na kamarátov, takže som používal gitarové tabuľky (tabs). Vďaka týmto ľahko čitateľným zápisom som sa mohol naučiť novú pesničku celkom rýchlo. Bolo to zábavné a motivujúce.

O pár rokov neskôr som sa ocitol v kapele, kde hrali pár akordov a vyzvali ma, aby som sa pridal. Ale ja som vôbec netušil, čo robia.

Vtedy som si uvedomil, že som sa celý čas učil hrať na gitaru pomocou rúk a očí – ale nikdy nie ušami.

Anglický jazyk používa slovo „power“ (moc/sila) na označenie širokého spektra významov, zatiaľ čo francúzština rozlišuje medzi „le pouvoir“ (moc) a „la puissance“ (v tomto článku ju budeme označovať ako „schopnosť“).

Moc je to, čo dokážeme prinútiť iných urobiť, zatiaľ čo schopnosť je to, čo sme schopní urobiť sami. Tieto dva pojmy sú kľúčové pre pochopenie vplyvu technológií a umelej inteligencie na kreativitu.

Pre skúsených tvorcov je umelá inteligencia výnimočným nástrojom. Títo ľudia si už svoje schopnosti vybudovali a môžu AI zveriť vedľajšie úlohy, pričom si zachovávajú kritický pohľad a kontrolu.

AI slúži ako podporný nástroj, nie ako náhrada tvorcových schopností. Tým, že AI preberie vedľajšie úlohy, môžu tvorcovia sústrediť svoju energiu a čas na hlavné úlohy, ktoré si vyžadujú ich jedinečné schopnosti.

Dokonca aj pri úlohách súvisiacich s ich tvorbou dokážu skúsení tvorcovia AI efektívne usmerniť, aby dosiahli svoju víziu a pomocou odborného oka odhaliť chyby.

Používanie umelej inteligencie však predstavuje aj pokušenie – najmä pre začínajúcich alebo priemerných umelcov, ktorí si ešte len rozvíjajú svoje schopnosti.

Princíp najmenšieho úsilia, silný hnací motor v ľudskej povahe vyvinutý evolúciou, spôsobuje, že je lákavé spoliehať sa na AI pre rýchle a jednoduché výsledky. Tento princíp naznačuje, že ľudia prirodzene inklinujú k voľbe cesty najmenšieho odporu, teda riešení, ktoré si vyžadujú minimálne úsilie.

V produktivistickej kapitalistickej ekonomike, kde sú tlak na čas a zdroje vysoké, je toto pokušenie ešte silnejšie.

Začiatočníci môžu byť nahradení alebo zvádzaní k tomu, aby si rozvíjali len svoju „moc“ tým, že sa budú spoliehať na AI, čo vedie k nedostatku schopnosti kriticky hodnotiť výstupy umelej inteligencie.

Výsledkom môže byť záplava „mierne nadpriemerného“ average plus obsahu – jav, ktorý je už dnes zrejmý napríklad v podobe tzv. „AI slop“ (nevyberaného AI obsahu) vo výsledkoch vyhľadávania obrázkov. Obrázky sú technicky zvládnuté, možno aj vizuálne príťažlivé, ale stále šablónovité alebo odvodené od iných diel.

Aby sme obmedzili tento zvrátený mechanizmus, potrebujeme silný vzdelávací systém, ktorý deti naučí vynakladať úsilie, premýšľať a tvoriť samostatne. Vytváranie momentov odpojenia – napríklad dní bez umelej inteligencie – a znovuobjavovanie dotyku s materiálom, ako je modelovanie alebo práca s hmotou, nám môže pomôcť rozvíjať naše schopnosti. Technologické nástroje nám dávajú moc, ale musíme si pestovať schopnosti, aby sme ich vedeli efektívne využívať.

Hlavnými nástrojmi umelca sú vízia a kreativita; technika a technológia len podporujú proces premeny vízie na hmotnú realitu. Vízia a kreativita, intuícia a umelecké heuristiky sa však budujú prostredníctvom praktickej, analógovej a fyzickej činnosti – presne na to sa zameriavajú prvé roky štúdia na umeleckých školách.

Je to kvôli konceptu embodimentu (stelesnenia), čo je pojem z kognitívnej psychológie, ktorý tvrdí, že naše myslenie je hlboko prepojené s naším telom a prostredím. Umelá inteligencia je voči umeniu slepá – je to algoritmus trénovaný na generovanie vecí, ktoré sa približujú našim opisom.