Slová Miloslavy Borošovej Michalcovej
Pri komunikácii s umelou inteligenciou je dôležité uvedomiť si základný fakt: AI nie je živá bytosť. Nemá vedomie, emócie ani vlastnú intenciu. Preto k nej nemôžeme pristupovať tak, ako pristupujeme k človeku – teda ako k subjektu so skúsenosťou, zámerom či osobnou zodpovednosťou za výpoveď. Napriek tomu však spôsob, akým s AI komunikujeme, zohráva významnú úlohu. Formulácia otázok, jazyk, štruktúra zadania či úroveň spoločenskej komunikácie totiž vytvárajú určité kódy a rámce, ktoré ovplyvňujú kvalitu a presnosť výsledných odpovedí.
Ak používateľ formuluje svoje požiadavky jasne, kultivovane a na určitej intelektuálnej úrovni, pomáha tým systému lepšie identifikovať kontext a generovať adekvátnejšie texty alebo návrhy riešení. Inými slovami, komunikácia s AI nie je dialóg v medziľudskom zmysle, ale skôr proces precízneho zadávania inštrukcií, ktorý má svoje pravidlá a stratégiu. Zároveň je však táto komunikácia mimoriadne bezprostredná – reakcia prichádza okamžite a umožňuje dynamický proces skúšania, úprav a hľadania nových formulácií či ideí.
Táto bezprostrednosť robí z AI výrazný nástroj aj v oblasti kreatívnej práce a vizuálneho umenia. Umelci ju využívajú rôznymi spôsobmi – od generovania obrazov a vizuálnych konceptov cez experimenty s kompozíciou, farbou a štylizáciou až po analýzu veľkých databáz umeleckých diel. AI dokáže v krátkom čase spracovať obrovské množstvo vizuálnych referencií a vytvárať nové kombinácie motívov či estetických stratégií. Pre mnohých tvorcov preto nepredstavuje náhradu umeleckej tvorby, ale rozšírenie kreatívneho procesu – akýsi laboratórny priestor pre skúmanie možností obrazu, formy a vizuálnej imaginácie.
V tomto kontexte získava význam aj pojem estetickej angažovanosti. Divák už nie je iba pasívnym prijímateľom umeleckého diela, ale aktívne vstupuje do procesu interpretácie. AI generované obrazy často vznikajú bez konkrétneho autorského zámeru, ktorý by určoval ich význam. O to viac sa význam presúva na stranu diváka, jeho skúseností a asociácií.
Vizuály generované AI sú v tomto smere možno ešte radikálnejšie než klasické umenie. Nemajú autora v tradičnom zmysle, nemajú zámer a nemajú emóciu, ktorú by nám „chceli“ odovzdať. A predsa dokážu vyvolať hlboké reakcie a pocity. To, čo v nich vidíme, je čistou kombináciou našich vlastných asociácií, túžob a obáv. Pri AI obrazoch nemôžeme sklamať autora ani nepochopiť jeho metaforu. Môžeme si zobrať presne toľko, koľko potrebujeme. Tento typ interakcie môžeme nazvať „interaktívnou reflexiou“.
AI sa tak stáva nástrojom, ktorý dokáže stimulovať imagináciu a podporovať vznik nových umeleckých projektov. Môže pomôcť pri formálnom navrhovaní vizuálnych štruktúr, pri hľadaní nečakaných kompozičných riešení alebo pri generovaní vizuálnych scenárov pre výstavy, publikácie či multimediálne projekty. Rovnako však môže fungovať ako zdroj inšpirácie, ktorý umelca vedie k novým otázkam o povahe obrazu, autorstva či vizuálnej kultúry v digitálnom veku.
Významným signálom tejto zmeny je aj prístup kultúrnych inštitúcií. Vo Viedni napríklad MOMA prijala do svojej zbierky jedno z prvých diel vytvorených pomocou umelej inteligencie, ktoré vzniklo abstrakciou a analýzou existujúcej zbierky múzea. Tento krok predstavuje precedens v oblasti akvizičnej politiky zbierkových inštitúcií, pretože otvára otázku, ako definovať autorstvo, originalitu a umeleckú hodnotu v situácii, keď dielo vzniká prostredníctvom algoritmického procesu.
Umelecká prax tak vstupuje do novej fázy, v ktorej sa stretáva ľudská tvorivosť, technologická infraštruktúra a kultúrna interpretácia. AI nie je umelec v tradičnom zmysle slova, ale môže byť partnerom v procese myslenia a experimentu. Je nástrojom, ktorý umožňuje rýchle testovanie ideí, generovanie vizuálnych možností a rozširovanie hraníc imaginácie.
Rozhovory s AI sú preto v istom zmysle rozhovormi v tichu. Nejde o dialóg s vedomou bytosťou, ale o stretnutie človeka s nástrojom, ktorý dokáže rýchlo reflektovať naše otázky, jazyk aj predstavy. V tomto priestore vzniká zvláštny druh komunikácie – bezprostredný, otvorený a zároveň veľmi introspektívny. AI nám totiž nevracia vlastné emócie ani úmysly; vracia skôr variácie našich podnetov, kultúrnych kódov a imaginácie. Práve preto môže byť takáto komunikácia prekvapivo odhaľujúca. V tichu medzi otázkou a odpoveďou sa ukazuje nielen potenciál technológie, ale aj naše vlastné spôsoby myslenia, interpretácie a estetického cítenia. A možno práve v tomto priestore – medzi človekom, obrazom a algoritmom – začíname postupne odkladať masky, ktoré si v umeleckej aj spoločenskej komunikácii zvykneme nasadzovať.
Mgr. Miloslava Borošová Michalcová, PhD.
riaditeľka / director
Stredoslovenská galéria / Central Slovak Gallery
Mgr. Miloslava Borošová Michalcová, PhD. je slovenská historička umenia, pamiatkarka, odborná editorka a kurátorka, ktorá sa dlhodobo venuje výskumu architektúry, pamiatkovej starostlivosti a vizuálnej kultúry od stredoveku po ranú modernu. Od 1. augusta 2022 pôsobí ako riaditeľka Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici, kde nadväzuje na jej výstavné, výskumné, galerijno‑pedagogické a zbierkotvorné aktivity. Ako zástupkyňa galerijnej praxe na národnej úrovni je zároveň členkou Múzejnej a galerijnej rady SR, do ktorej bola delegovaná Radou galérií Slovenska.
Vo svojej odbornej práci prepája pamiatkovú prax, akademický výskum aj galerijnú edukáciu. Jej publikačná činnosť pokrýva široké spektrum tém – od stredovekej sakrálnej architektúry a dejín umenia severného Slovenska cez renesančné a secesné dedičstvo až po ikonografiu, obnovu architektonických pamiatok a kultúrno‑vzdelávacie koncepcie v múzeách a galériách. Okrem toho sa dlhodobo venuje metodike galerijnej pedagogiky a podieľa sa na príprave kurátorských projektov, odborných výskumov a konferenčných výstupov.
Ako riaditeľka Stredoslovenskej galérie zastrešuje odbornú, výskumnú, edukačnú aj výstavnú činnosť inštitúcie a svojou odbornou profiláciou významne prispieva k reflexii a interpretácii kultúrneho dedičstva stredného Slovenska v národnom aj medzinárodnom kontexte.
Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici pôsobí ako verejná kultúrna inštitúcia zameraná na prezentáciu, výskum a tvorbu zbierky moderného a súčasného umenia, pričom dlhodobo rozvíja široké spektrum výstavných, vzdelávacích a komunitných aktivít. Svoje programy a kurátorské projekty realizuje v troch historických objektoch—Pretóriu, Bethlenovom dome a vile Dominika Skuteckého, kde spravuje aj stálu expozíciu tohto významného maliara. Galéria systematicky podporuje vizuálnu gramotnosť a zážitkové formy učenia prostredníctvom edukačných výstav, tvorivých dielní či lektorských programov pre rôzne cieľové skupiny. Popri výstavnej činnosti sa venuje aj mapovaniu výtvarných diel vo verejnom priestore a spracovaniu vizuálnej kultúry mesta, čím vytvára odborný rámec pre diskusiu o jeho súčasnom vizuálnom prostredí. Ako moderná kultúrna inštitúcia kladie dôraz na prepojenie umenia, vzdelávania a technológií a aktívne sa zapája do iniciatív podporujúcich digitálne a kultúrne kompetencie – prirodzene preto nadväzuje partnerstvá aj s projektmi zameranými na inovatívne prístupy, etickú prácu s novými nástrojmi a tvorivé využitie umelej inteligencie, medzi ktoré patrí aj AI4Creativity.
